Ráno sme vyrazili autobusom (s miernym meškaním – no to tak pri početnejších skupinách býva) smer černobyľská radiačná oblasť. Po vyše dvoch hodinách jazdy minibusom prichádzame k niečomu čo vyzerá ako hraničný priechod – je to tzv. vchod do radiačne aktívnej oblasti nachádzajúcej sa 30 kilometrov od epicentra výbuchu. Tu by som chcel zvýrazniť a zdôrazniť – necikajte vonka v blízkosti takéhoto prechodu – odbehol som si za roh a keď to zbadal pochôdzkar čo nás mal kontrolovať využil šancu, pohonil ego a oznámil mi, že ja nikde nejdem. Určite nie je v takomto prípade dobrý nápad mu rovno ponúknuť peniaze (čo mi tiež sprievodca stihol oznámiť uprostred výmeny názorov). Po chvíľke ukecávania ma nakoniec pustil, čo mi celkom odľahlo, lebo čakať 6 hodín uprostred ničoho by bola asi riadna zábava. Mimo cikania je tiež zakázané takéto miesta fotiť, z nejakého dôvodu to nemajú radi a už pri vstupe sme boli upozonrnení, čo môžeme a čo nemôžeme fotiť či navštíviť. Ono ak máte to šťastie a chytíte dobrého sprievodcu ako sme mali my, tak vás povodí aj po miestach, ktoré sú zakázané a keby ho tam pristihli hrozí mu pokuta a odobratie licencie.

Je návšteva Černobyľu bezpečná?

Množstvo ľudí sa pýta ako to je s radiáciou a bezpečnosťou pri návšteve takéhoto miesta. V podstate je takáto krátka návšteva bezpečná, porovnateľná s ožiarením, ktoré človek dostane pri cezoceánskom lete lietadlom. Platia tu však určité bezpečnostné zásady – človek by mal do takejto zóny vstupovať odetý v dlhých rukávoch a dlhých nohaviciach, nemal by sa dotýkať kontaminovanej zeme a predmetov a určite by sa mal vyvarovať aby sa mu dostal do tela kontaminovaný prach, napr. pri konzumácii jedla.

Pri vstupe do oblasti dostanete prístroj na meranie radioaktivity- dosimeter. Radiácia je pre našu zemeguľu prirodzená, človek je do určitej miery schopný odolávať aj dlhodobému ožarovaniu – za bezpečné sa pokladá žiarenie pod 0.30, najsilnejšie žiarenie, ktoré sme pri návšteve namerali bolo niečo vyše 55.xx:

Aby ste sa niečo pri čítaní mojich článkov naučili, prečítajte si čo to vlastne rádioaktivita je:

“Radiácia (žiarenie) je prenos energie a hybnosti priestorom. Môže byť časticové alebo vlnové. Niektoré druhy žiarenia – najmä tie, ktoré vznikli pri jadrových a rádioaktívnych dejoch – môžu byť pre človeka vo vysokých dávkach zdraviu a životu nebezpečné. Návštevník sa počas výletu do Černobyľu a okolia stretne najmä s gama radiáciou, ktorá sa po čase z tela človeka vylúči. Iba bezprostredne blízko pri reaktore číslo 4 (sarkofág) je aj beta radiácia, ktorá zostáva uložená v orgánoch človeka navždy. Najnebezpečnejšie je alfa žiarenie, s tým sa návštevník zóny počas výletu určite nestretne. Navyše, priepustnosť jednotlivých žiarení je rôzna.”

Pri výstupe z radiačnej zóny prechádzate kontrolnými bránami, ktoré na vás zmerajú zostatkovú radiáciu:

Zaujímavým miestom, ktoré pri návšteve tejto oblasti navštívite je tento radarový systém z čias studenej vojny- v dobe kedy bol vybudovaný-doba studenej vojny, 70-80 roky tento kolos stál pol miliardy rubľov, takmer zruinoval sovietsku ekonomiku, nikdy nebol spustený do ostrej prevádzky a dnes je to už len monument, ktorého rozobratie bude stáť druhú ekonomiku Ukrajiny:

Najviac zasiahnutým miestom bolo mesto Pripjať, ktoré bolo vybudované v roku 1970 práve pre pracovníkov elektrárne iba tri kilometre od nej. Bolo to výkladné mesto sovietskej vlády, vekový priemer bol v čase havárie okolo 25 rokov. Mesto malo všetky výdobytky vtedy moderného mesta  – železničnú stanicu, prístav, nemocnicu a dokonca aj lunapark. V deň havárie (ktorá sa udiala v noci) nedali oficiálne miesta žiadne upozornenie päťdesiatim tisícom obyvateľov o hroziacom rádioaktívnom zamorení, ani sa nepodávali dávky jódu, ktoré pomáhajú pri ožiareniach. Evakuácia prebehla až na druhý deň, teda v nedeľu 27. 4. popoludní. Ľuďom oznámili, nech si zoberú najnutnejšie veci, do troch dní by sa mali vrátiť. Do času evakuácie dostali veľké dávky radiácie. Mali sme možnosť navštíviť školu, prístav aj lunapark, prešli sme okolo kultúrneho centra – počas návštevy zakázaných miest bol náš sprievodca v kontakte cez vysielačku s ďalšími sprievodcami v okolí a vymieňali si potrebné informácie.

Tu by som možno upozornil – pozor pri návšteve týchto miest – najmä vnútorných priestorov, si dávajte pozor na ostré predmety – žiaľ jedna účastníčka výletu stúpila na sklo a prebodla si pätu, takže určite odporúčam obuv s lepšou podrážkou.

Pozrite si ako, vyzerá dnes mesto duchov – Pripjať, kedysi vykladná skriňa vtedajšieho socializmu:

Na vlastné riziko v Černobyľskej zóne dnes žije okolo 100, prevažne starých ľudí. Okrem toho v nej pracuje v špeciálnom režime okolo 3000 pracovníkov, podobný počet sa zúčastňuje na odstávke a likvidácií jadrovej elektrárne, ktorá od roku 2000 už nefunguje a na stavbe nového sarkofágu, ktorý dnes zakrýva epicentrum výbuchu – jadrový reaktor Černobyľ

Havária jadrovej elektrárne Černobyľ sa stala 26. apríla 1986 a má prívlastok najväčšej jadrovej nehody v histórii jadrovej energetiky. Výbuch sa stal v 4. bloku jadrovej elektrárne v Černobyle, ktorá leží približne 120 kilometrov severne od Kyjeva na Ukrajine, hraniciam s Bieloruskom. Dnes tento reaktor zakrýva sarkofág, ktorý aspoň čiastočne zabraňuje žiareniu do okolia. Takéto žiarenie má trvácnosť 25 tisíc rokov a ukrajinské orgány dnes ešte ani len netušia, kedy a ako začnú likvidovať najpostihnutejšie miesto.